"Ty naozaj nepočuješ," zdalo sa, akoby to zašepkal, ale nebola som si istá. Trochu ma nahnevalo, ako smutne sa tváril. Smutné to bolo pred rokmi. Teraz je to realita.
°°°
Rýchlo som odpísala: "Ak si to pochopil, ideme pracovať alebo tu budeš sedieť do rána?" Nemám chuť tu vysedávať a rozjímať nad životom. Ak nebudeme robiť nič, nemá tu čo hľadať.
To ho trochu prebralo. Nasadil jemný úsmev a začal: "Ešte som sa nepredstavil. Ja som Teodor Lonský," zastavil a zamračil sa. "Mám aj ja písať na papier?" dodal. Neviem, či sa pýtal mňa, alebo seba, ale ak mňa, tak je debil.
Vzdychla som a odpísala: "Ak ti budem vidieť na pery, nemusíš."
Prikývol. "Tak, kde začneme?" No konečne. Vstala som od stola a prebehla do pracovne zobrať moju, na papieri vytlačenú, prácu. Vrátila som sa a položila som ju pred neho. Prezrel si ju a už išiel niečo povedať, keď vtom sa zastavil a pousmial sa.
"Čo?" mám niečo na tvári?
"Škvŕka ti v bruchu." Zapýrila som sa. No... to je trošku trápne. V momente som vstala od stola a začala vyťahovať hrniec a instantné rezance. Vôbec som si nevšimla svoj hlad.
Otočila som sa na Teodora. Ukázala som na neho a potom na hrniec s rezancami, v nemej otázke. Netváril sa nadšene, ale prikývol. Čo sa mu nepáči na rezancoch? Ja ich jem stále a som zdravá ako rybička.
Po dovarení som ich preliala do misiek a položila na stôl. Pri jedení sa nesnažil začať konverzáciu. Ale hneď ako dojedol poslednú cestovinu, akoby mu to jedlo dodalo odvahu, začal sa pýtať:
"Povedz mi niečo o sebe." Čo mu mám povedať? Všetko dôležité vie.
Napísala som: "Začni ty."
Nerobil naprieky a začal: "No, som editor v Roma nakladateľstve, mám 28 rokov, dve sestry, rád pomáham spisovateľom, preto som tu," zastavil a karhajúco na mňa pozrel, "takže vrav. Čo rada robíš?" Vedel, že mu o sebe nechcem hovoriť, doparoma.
"No, rada čítam knihy, ale vieš čo? Nejaká som unavená, čo keby si prišiel zajtra? Hm?" rýchlo som mu ten zápisník podala. Nestihol sa ani pozrieť, čo som napísala a už bol pri dverách. Vystrčila som ho von a zabuchla dvere. Aspoň na dnes mám pokoj. Cítim, že sa mi zajtrajšok nebude páčiť.
Comments (0)
See all